Výber z obecnej kroniky
DOŽINKY V LEJAKU (1952)
JRD Rakovo patrilo medzi najvzornejšie družstvá v okrese, preto i okresné dožinky 7. septembra 1952 boli usporiadané v Rakove. Kdo sa však týchto dožiniek zúčastnil, tak asi do smrti na ne nezabudne. Pripravené bolo všetko skvele. Miesto v “Horičke” naproti žel. stanici bolo veľmi vhodné. Od maštalí smerom k horičke bola štafáž, na ktorej miestna organizácia ZČSSP pripravila výstavu “Stavby komunizmu”. Ľudí na dožinky prišlo mnoho. Keď sa ozajstné dožinky začínali, tak asi o pol tretej odpoludnia začal lejak a trval nepretržite až do pozdného večera, takže bolo po dožinkách. Niektorí ľudia, aby sa dostali na železničnú stanicu a sa aspoň trochu ochránili pred lejakom, brali obrazy z výstavy – zo štafáže, dali si ich na hlavy a tak utekali na stanicu. Tam väčšinou obrazy pozahadzovali.
Z UZNESENÍ MNV RAKOVO (1954)
Rada MNV Rakovo sa dňa 12. januára 1954 zaoberala
činnosťou tunajšej Jednoty č. 115 “Hostinec na Kaluži” a konštatovala nasledovné: “Veľmi často sa v uvedenom pohostinstve vyskytujú výtržnosti a bitky. Vedú sa tam štvavé a rozbíjačské reči. Dňa 9. januára 1954 bola v tomto hostinci bitka, v ktorej bol ubitý predseda tunajšej organizácie KSS s. Jozef Kľuch. Prípad vyšetroval obvodný člen Zboru národnej bezpečnosti z Príboviec. Zistené bolo, že sa tam odbavujú zábavy s hudbou bez povolenia. Schádza sa tam mládež, ktorá sa tam opíja a nezapája sa do kultúrnej práce v obci. Nakoľko je pohostinstvo pri železničnej stanici, zastavujú sa tu šoféri ČSAD, traktoristi zo Strojovej a traktorovej stanice a tiež cestujúci, ktorí v opitom stave ohrozujú životy ľudí. V dôsledku toho sa rada MNV uznáša: Uznesenie č.- 5/1954: Rada MNV Rakovo žiada o zrušenie Jednoty č. 115 (pohostinstvo na Kaluži) nakoľko toto spôsobuje rozvrat ako po stránke mravnej i politickej a spôsobuje to aj hospodárske škody. Opití traktoristi, robotníci a družstevníci nie sú schopní riadne pracovať. Navrhuje sa do zrušenej Jednoty č. 115 premiestniť Jednotu č. 019 a rozšíriť ju o bufet.”
DEDINSKÉ NOVINY (1953)
V roku 1953 Osvetová beseda v Rakove za spolupráce s ostatnými masovými organizáciami začala vydávať dedinské noviny “Rakovský družstevník”. Odráža sa v nich v prvom rade život na našom JRD, ale prispievali do týchto novín i žiaci a učitelia tunajšej strednej školy.
PREMIESTNENIE JELŠOVCA (1953)
V novembri 1953 sa rada MNV uzniesla, vzhľadom na to, že cez obec netečie žiadny potok, a potôčik Jelšovec, ktorý tečie asi 2 km od obce, je možno ho zviesť priamo cez našu obec, žiadať o premiestnenie tohto potôčika. Na zvedenom potôčiku v roku 1954 boli vybudované práče a nádrže pre protipožiarne účely.
ZDRAVIE, ŠKOLA, KULTÚRNY DOM (1958)
MNV administratívnou dohodou dal do správy ako národný majetok dom č. p. 87 OUNZ v Martine. Je v ňom zubná ambulancia a je tu možné umiestniť zdravotné stredisko, ktoré je toho času v Príbovciach veľmi nevhodne umiestnené. Takto bude možné zlepšiť zdravotnú službu v obvode a odstrániť niektoré nedostatky.
MNV v snahe, aby sa mohol uskutočniť perspektívny plán rozvoja školstva u nás, t. j. aby sa tunajšia Osemročná stredná škola mohla premeniť na školu nového typu, ktorá by neohrozovala zdravie detí ako doterajšia, ktorá je umiestnená v Rakove v starých kaštieľoch po Rakovskovcoch a Benickovcoch, dáva k dispozícii na stavbu novej školy pozemok – lúku pri železničnej stanici, vo výmere 5 ha, ako je to vyjadrené v uznesení MNV č. 23/58.
Veľa si sľubujú občania od dostavby kultúrneho domu. Stavba tohto domu robila MNV veľké starosti. Ťažkosti boli najmä v tom, že nebolo odborníkov, murárov a tiež materiál bol dodaný zväčša v poslednom kvartáli, keď ho už nebolo možné v tomto roku použiť. V r. 1959 pokročila stavba natoľko, že bola urobená strecha – krov i olatenie a len pre nepriaznivé počasie nebol pribiítý eternít.
MNV prostredníctvom osvetového zariadenia poskytol podporu bábkarskému krúžku pri miestnej organizácii zväzu mládeže na zakúpenie rekvizít.
BYTOVÁ VÝSTAVBA (1958)
V snahe umožniť občanom bytovú výstavbu, dal MNV vyhotoviť zastavovací plán, v ktorom je 41 stavebných pariel. Stavebný obvod je na severnej strane Borgu. Týmto sa išlo v ústrety najmä družstevníkom z osady Stariny, ktorý majú ďalekú dochádzku do práce na družstevný dvor.
AUTO A TELEVÍZORY (1959)
V roku 1959 sa v Rakove objavili i prvé televízory. Majiteľmi prvých televízorov boli lekár Pokorný, Ján Finda a Petraško. Máme už aj jedného majiteľa osobného auta, je ním Ján Vydra, hospodár JRD.
ĽADOVEC A VÍCHRICA (1959)
29. júl a 1959 spôsobil ľadovec a víchrica v tunajšej obci i na okolí veľké škody. Komisia odhadla, že obilniny boli poškodené na 30 až 40 %, strukoviny a mak na 80 až 90 %, zemiaky na 50 %, ľan na 25 %. Víchrica spôsobila hodne škody i na budovách, rozbila hodne škridle a poškodila strechy.
Na jeseň 1959 bola veľká suchota. Nepršalo od začiatku septembra do 26. októbra. Pre suchotu sa nemohlo siať a veľmi sa rozmnožili myši.
NÁVŠTEVA Z TALIANSKA (1959)
V mesiaci august 1959 bola na tunajšom JRD dvojčlenná stranícka delegácia z Talianska. Večer bola z tejto príležitosti i z príležitosti ukončenia žatvy veselica. Na tejto veselici sa žiaľ naši občania pobili.
PREDVOLEBNÁ SCHÔDZA (1960)
Na predvolebnej schôdzi 15. mája 1960 kandidáti do národných výborov oboznámili občanov s programovými plánmi na obdobie 1960-1964. Občania ďalej žiadali, aby predajňa Jednota – pohostinstvo (výčap liehových nápojov) pri železničnej stanici bola zrušená a nahradená bufetom. Tento bufet by sa mal umiestniť v terajšej predajni spotrebného tovaru a predajňa spotrebného tovaru by sa presťahovala do terajšieho pohostinstva. S týmto návrhom vrele súhlasili najmä ženy, lebo ony najlepšie vedia a cítia, čo zlého naša povestná ”Kaluž” robí. (pozn. tvorcov www. stránok: Kaluž funguje dodnes.) Ďalej sa hovorilo o dostavbe kultúrneho domu, stavbe novej školy, o možnosti zriadenia obecného vodovodu, lebo veľká časť obce nemá dostatok pitnej vody a tiež o tom, aby krytý kanál Jelšovca – ktorý bol vybudovaný v rokoch 1951-1952 a rúry neboli vodotesne spájané, v dôsledku čoho domy pri kanály trpia vlhčinou – treba previesť poza dedinu. Terajší kanál nevyhovuje ani po stránke požiarnej bezpečnosti, lebo nedáva dosť vody.
POVODEŇ (1960)
Júl 1960 bol hodne daždivý. V dôsledku toho sa rozvodnil Turiec. Prvýkrát 14. júla 1960 na Mlynárskej družstevníkom zobralo seno, ktoré bolo už v kopách. V dolnej časti Rakova (v Kolónii) u Markov sa utopilo 12 zajacov a 15 kureniec. Ešte bola zem napitá vodou a ďalšie dažde spôsobili novú povodeň, ktorá prišla 26. júla 1960. Už v noci sa museli niektorí sťahovať a zachraňovať majetok. No ráno po 6. hodine voda rapídne stúpala. Prvé dva mosty vyše horného železničného bloku boli už plné a voda nestačila popod ne pretekať. Začala sa preto prelievať cez cestu a ohrozovala priamo železničnú stanicu. Veľký železničný most cez Turiec bol takmer plný. Od hladiny vody po most bolo asi 30 cm. U Chyľov č. d. 35 mali v izbe 40 cm vody. V tento deň išli vlaky len ráno do pol štvrtej. Ďalšie vlaky už nemohli ísť, lebo stanica bola celkom zaplavená a trať pri Košťanoch a Martine bola podmytá. Po obede, keď voda opadla, prišlo niekoľko osobných vlakov, ale len do Príboviec. Z Príboviec do Vrútok premávali tri autobusy. 27. júla ráno 11.30 hodine začali premávať vlaky po jednej koľaji do Vrútok a po obede už bola vlaková premávka takmer normálna. Takú povodeň nepamätajú ani najstarší ľudia v Rakove.
ODBER DENNEJ TLAČE (1961)
19. februára 1961 bol spravený prieskum o odbere dennej tlače v obci Rakovo. V obci je nateraz 94 domácností s 394 obyvateľmi. Na poštovom úrade bolo zistené, že dennú tlač odoberá 49 predplatiteľov, týždeníky 55 predplatiteľov, iné časopisy 39 predplatiteľov. Okrem toho niektorí zamestnanci odoberajú tlač v závodoch, prípadne si ju kupujú v novinových stánkoch.
PO VOĽBÁCH (1964)
Po voľbách do národných výborov v r. 1964 si občania veľa sťažovali na prácu starého MNV. Nedokončila sa stavba kultúrneho domu, hoci na to peniaze boli. Nepreviedla sa oprava a prestavba miestneho rozhlasu. S majetkom MNV sa nezodpovedne zachádzalo. Ku koncu volebného obdobia sa MNV ani komisie vôbec neschádzali.
Nový MNV nemá dostatok skúseností. Je potrebné, aby sa predseda MNV radil s komunistami , aby nedochádzalo k nedorozumeniam ako v prípade odpredaja domu č. 81.
MNV málo vpýva na občanov po výchovnej stránke. Mal by dbať, aby nebol porušovaný zákon, ktorý zakazuje mladistvým pitie alkoholu. Mal by zamedziť deťom prístup vo večerných hodinách na zábavy, zvlášť, keď sa tam pije. Mal by zaujať prísne stanovisko voči výtržníkom. Máme radosť z toho, že sa naši ľudia majú dobre, no že sa v Rakove veľa pije nám neslúži ku cti. Alkoholizmus bol a je znakom najmä morálneho úpadku.
HODNOTENIE ROKU (1965)
Vzťahy medzi ľuďmi akosi ochladli, pracovná morálka nie je na potrebnej úrovni, zodpovednosť a vzťah k družstevnému majetku hraničí často s nezodpovednosťou. Tieto veci súvisia s tým, že máme málo kvalifikovaných odborníkov pre poľnohospodárstvo, že sa inde dá viac zarobiť a často aj ľahšie. Preto na družstvách je veľa prestarnutých ľudí, mladí z dedín odchádzajú, lebo nie sú zvyknutí na tvrdú často veľmi namáhavú robotu.
MNV opravil ulicu pri Blatnickom potoku a tiež ulicu v dolnej časti Rakova. Opravil sa miestny rozhlas, začal sa budovať vodovod, ktorý má byť dokončený v r. 1966. Navozila sa prvá vrstva zeminy pred kultúrny dom. Pri kopaní vodovodného kanála bol porušený tok Jelšovca pri dome občana Urbana pri družstevnom dome. V dôsledku toho sa voda dostala na povrch a zaplavila hornú časť Rakova. Bude potrebné v čo najkratšom čase túto závadu odstrániť. Bude tiež potrebné opraviť cestu – ulicu, ktorá bola poškodená pri kopaní vodovodného kanála.
ZAVEDENIE VODOVODU (1966)
V r. 1966 občanom Rakova veľmi pomohlo zavedenie verejného vodovodu do obce. Že Rakovo dostalo verejný vodovod skôr ako mnohé ostané obce okresu vyvolala okolnosť, že v poslednom čase trpelo nedostatkom pitnej vody.
V “starom” Rakove, najmä v hornej časti bolo cítiť v studniach vodu močovkou, ktorá sa v riedkej pôde nadol ľahko z družstevného dvora šírila. V dolnej časti Rakova, v tzv. “Kolónii” zdroje pitnej vody – studne sa znehodnotili zas tým, že sem prenikala odpadná nafta z podniku Benzina. Z tohto dôvodu vodovodné prípojky občanom z Kolónie uhradil podnik Benzina.
Teraz majú vodovod takmer všetci občania Rakova, až na niekoľko výnimiek (Černák, Vakula, Chyľa, Trúchly, Fejová, Korčeková). Vodovod znamená zlepšenie hygienických pomerov a zvýšenie kultúrnosti bývania našich občanov, lebo so zavedením vodovodných prípojok si mnohí urobili aj kúpeľne a pod. Znamená to aj odbremenenie od nosenia vody vo vedrách zo studní často dosť vzdialených. Veľká časť Rakova pila vodu z tzv. “panskej studne”. Táto studňa zásobovala vodou rodiny “vo dvore” (Ruttkay, Kubovič, Jesenský a Čierny), chodili sem aj Smrčiakovci, Zelienkovci, Palušovci a na túto studňu boli odkázaní aj všetci bývajúci na “Hôrke” počnúc, Hankom, Krolom, Štancľom, Bročkovou a Pálešom. Niesť vodu v dvoch vedrách hore “Hôrkou” najmä v zime po klzkej ceste aj 150 m do Hankov alebo hoci aj 70 m do Pálešov, bol veru slušný výkon. Starší si museli vedrá niekoľkokrát položiť a oddychovať. Preto stará tetka Judka Bročková si nosila vodu iba v dvojlitrovej konvičke. No bola to dobrá voda. Keď sa táto studňa – pumpa pokazila, čo sa dosť často stávalo, keď mala toľko “nájomníkov”, nemal ju často kto opraviť. Najčastejšie ju opravoval Miloslav Čierny zo “dvora”. Dobrá voda bola aj v “murárskej” studni u Bročkov (č.d. 6), ktorá slúžila tiež pre viac susedných domácností. Ostatné studne mali väčšinou povrchovú, málo kvalitnú vodu.
Niekoľko občanov malo už pred zavedením vodovodu svoj súkromný vodovod. Boli to : Samuel Plica, Ján Ursíny, Ján Štanceľ a Mikuláš Paulovič v “starom” Rakove a František Bukový, Jozef Málik, OÚNZ a ďalší občania v “Kolónii”.
SAMOSPRÁVA A ŽIVOT OBCE (1968-1998)
Od 1.3.1973 bol zriadený MNV Príbovce s pôsobnosťou pre obce Príbovce, Rakovo, Benice a Ležiachov. V Rakove bol len občiansky výbor. Toto obdobie prinieslo viac škody ako úžitku. Nebola tu povoľovaná individuálna bytová výstavba, a tak hodne mladých ľudí využilo možnosť stavať rodinné domy v Príbovciach, kde bola aj finančná pomoc od štátu, čo malo za následok zníženie počtu obyvateľov a v obci sa za toto obdobie nič nevybudovalo. Obecný úrad Rakovo bol opätovne zriadený až 6.12.1990.
V roku 1996 v rámci nového územného členenia hrozilo obci, že bude pričlenená do novoutváraného sa okresu Turčianske Teplice, bolo potrebné hodne úsilia a papierovania, mítingy a stretnutia starostov obcí, ktoré mali byť tiež začlenené do tohto okresu, dokonca aj ich vycestovanie do Bratislavy za poslancami NR SR , aby sme zostali v okrese Martin, čo sa nakoniec aj podarilo.
V júli 1997 postihli veľkú časť územia Slovenska záplavy v dôsledku dlhotrvajúcich dažďov. U nás najviac bola postihnutá dolná časť obce, kde bol odhad škôd na nehnuteľnostiach a úrode 100.000,- Sk. Medzi občanmi bola uskutočnená zbierka na pomoc postihnutým povodňami, kde sa zozbieralo 5.490,-Sk. Starostka obce sa zúčastnila stretnutia s ministrom životného prostredia SR a výsledkom bola finančná pomoc pre rodiny z obce, ktoré sú najviac postihované povodňami vo výške 500,- - 2.000,- Sk, ktorú dostalo 26 domácností.
ÚDAJE O OBCI A OBYVATEĽSTVE (1968-1998)
K 31.12.1990 bola výmera katastrálneho územia obce 542 ha, v tom poľnohospodárska pôda 477 ha (orná pôda 318 ha, trvalé trávne porasty 159 ha, nepoľnohospodárska pôda 65 ha). Nadmorská výška je od 425 m do 453,8 m.
| 1961 | 1970 | 1980 | 1991 |
| počet obyvateľov | 402 | 372 | 323 | 259 |
| z toho | muži | 201 | 185 | 166 | 127 |
| ženy | 201 | 187 | 157 | 132 |
| podľa veku | 0-14 rokov | 103 | 80 | 66 | 35 |
| 15-59 r. (muži) | 127 | 121 | 97 | 83 |
| 15-54 r. (ženy) | 123 | 99 | 78 | 64 |
| nad 60 r. (muži) | 18 | 24 | 35 | 25 |
| nad 55 r. (ženy) | 31 | 48 | 47 | 52 |
| Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
| -- | 171 | 162 | 122 |
| z toho pracujúce mimo obce | 127 | 132 | 99 | -- |
| trvale bývajúce obyvateľstvo | |
| podľa národnosti | slovenská | -- | 372 | 322 | 254 |
| česká | -- | -- | -- | 4 |
| maďarská | -- | -- | 1 | 1 |
| domy spolu | -- | 94 | 107 | 101 |
| z toho | trvale obývané | 80 | 93 | 98 | 89 |
| neobývané | -- | 1 | 9 | 12 |
Obecné zastupiteľstvo dňa 25.6.1993 odsúhlasilo odstúpenie časti katastrálneho územia obce Rakovo do katastrálneho územia obce Príbovce (jednalo sa o uličku za Blatnickým potokom od železničného mosta po štátnu cestu) so súhlasom občanov tam trvale bývajúcich. Týmto sa vyriešili problémy s evidenciou ich nehnuteľností, ktoré mali časť v katastri obce Rakovo a časť v katastri Príboviec.
VÝSTAVBA OBCE, SLUŽBY OBYVATEĽSTVU (1968-1998)
V období spoločného Miestneho národného výboru Príbovce obec Rakovo upadla, neboli budované žiadne nové stavby, či už individuálne alebo obecné. Viac pozornosti bolo venované strediskovej obci Príbovce, kde sa vybudovala telocvičňa a materská škôlka, ktoré slúžia aj deťom z našej obce, ďalej požiarna zbrojnica, nákupné stredisko, dom smútku, bolo začaté s plynofikáciou obce. Na tomto všetkom sa podieľali aj naši občania. V tej dobe jedinou akciou v našej obci bola úprava hrobky Beniczkých na dom smútku, ktorá sa realizovala v r. 1986. Aj keď to nie je veľký priestor, slúži k spokojnosti občanov. V roku 1992 bol k domu smútku vybudovaný prístrešok, čím sa priestor zväčšil, čo má význam pri nepriaznivom počasí, aj keď jeho technické prevedenie nebolo najvkusnejšie. V tom istom roku sa uskutočnila aj rekonštrukcia obchodu, z niekdajšieho skladu bola vytvorená samostatná miestnosť, ktorá bola v roku 1996 prenajatá a slúžila ako pneuservis, ale len necelý rok, potom bola poskytnutá mládeži obce, ktorá si v týchto priestoroch zriadila svoju klubovňu, túto hojne využíva, aj keď nie vždy k spokojnosti občanov, ktorí bývajú v jej blízkosti.
V roku 1994 bolo predĺžené elektrické osvetlenie na cintorín a taktiež sa pridaním svietidiel zlepšilo osvetlenie cesty k železničnému priecestiu. V tomto roku aj Slovenské telekomunikácie napojili všetky súkromné telefónne stanice, na ktoré mali občania podané žiadosti ešte v minulých rokoch, čím sa podstatne zlepšilo spojenie obce s okolím.
V roku 1995 sme sa zamerali hlavne na drobné údržby a opravy budov, zlepšenie a skrášlenie životného prostredia. Bolo upravené okolie domu smútku, kde boli osadené betónové žľaby na odvod dažďovej vody, betónovými kockami za zlepšila prístupová cesta v cintoríne, do domu smútku boli zhotovené lavice, zakúpené svietniky a kvetinová výzdoba. Z cintorína sa odstránili divé kríky, na spodnú časť bola navezená zemina a celá plocha bola vyplanírovaná. V kultúrnom dome bol vymenený kotol kúrenia. Dvere a okná obecného úradu boli zabezpečené mrežami. Na zvonici boli vymenené dvere a drevená okenica, bolo zhotovené nové kovové schodište a zábradlie, bol osadený nový drevený kríž. V zasadačke obecného úradu bola vymenená dlažba a upravená čelná stena, k skladu civilnej obrany bol vybudovaný chodník a oporný múrik, okolo budovy kultúrneho domu boli položené betónové žľaby. V dolnej časti parku bola pieskom spevnená plocha a v hornej časti upravená hracia plocha pre deti, čo tieto veľmi radi využívajú. Na ochranu nehnutelností pred povodňovou vodou z rieky Turiec mohli si občania dolnej časti obce zo súhlasom poľnohospodárskeho družstva svojpomocne vybudovať ochranný násyp. Týmto sa zmiernili škody splavením pri vyliatí Turca na nehnuteľnostiach od Pavla Bročku po Milana Petrašku. V roku 1995 sa uskutočnil aj bezodplatný prevod budov zdravotného strediska na obec spolu s hospodárskymi budovami a záhradou. V jednej budove je všeobecný a zubný lekár, druhá budova je v prenájme – slúži ako sklad súkromnému podnikateľovi. Je veľká škoda že práve táto priestranná drevená budova, ktorá po nákladnej oprave mala slúžiť pre potreby detskej lekárky bola napadnutá drevokaznou hubou, ktorá sa veľmi rýchlo šíri a je veľmi škodlivá, a tak budova a jej ďalšie využitie sa stáva veľkým problémom.
V roku 1996 začalo konečne povodie Váhu s reguláciou Blatnického potoka od železnice po štátnu cestu v dĺžke cca 155 metrov, týmto by sa mal tak rozšíriť, čo by malo zabrániť vodným výmoľom a zátopám. Bude však nutné v tomto pokračovať až po vtok do Turca, nakoľko práve v tejto časti pri zvýšenom prietoku robí voda najväčšie škody na majetku občanov. V tomto roku bol pre potreby obecného úradu zakúpený počítač, čím sa administratívne práce a evidencia zjednoduší, vzápätí muselo byť na miestnosť inštalované signalizačné zariadenie na ochranu pred nežiadúcimi návštevami. Taktiež bola zakúpená kosačka trávy a miešačka, ktoré budú slúžiť nielen pre potrebu obce, ale za odplatu aj občanom. V roku 1996 sa začal napĺňať aj sen občanov – plynofikácia obce – zatiaľ len projektová časť.
Od roku 1997 sa intenzívne pracovalo na projektovej dokumentácií plynofikácie obce, ktorá bola v apríli schválená a mohla byť uskutočnená verejná súťaž na dodávateľa stavebných prác, v ktorej uspel Plynostav Turčianske Teplice, uskutočnil sa výber trasy a veľká investičná akcia mohla začať. Ešte v jeseni boli položené prvé metre potrubia od Blatnického potoka k podniku Eurošarm. Tak sa zdá, že začiatok plynofikácie zobudil aj Slovenské energetické závody Martin, ktoré výmenou transformátora konečne posilnili elektrickú sieť v obci a začali ponúkať súhlas na žiadosti občanov na elektrické vykurovanie, ktoré ešte pred rokom zamietli. Na zahustenie elektrickej siete prispela obec sumou 230 000 Sk. Uskutočnila sa aj rekonštrukcia miestneho rozhlasu a jeho prekládka na stĺpy sekundárnej siete elektrického vedenia – samozrejme za odplatu. Pokračovalo sa aj v úprave cintorína a parku, kde boli osadené lavičky a taktiež bola upravená divoká skládka odpadu medzi Rakovom a Lehotkou. V novembri sa starostka obce zúčastnila návštevy obce Skýcov, kde si spolu s ďalšími starostami z okresu prezreli biologickú čističku odpadových vôd – bude to inšpirácia aj pre nás ?
V roku 1998 bolo hlavnou úlohou ukončenie plynofikácie obce, čo sa tesne pred Vianocami aj podarilo, keď 18. 12. 1998 bola kolaudácia a mohlo sa začať s napájaním domových prípojek. Celkový náklad na plynofikáciu obce bol 4 034 616 Sk, z čoho 1 800 000 Sk hradí štátny fond životného prostredia a 900 000 Sk Slovenský plynárenský priemysel Prievidza. A tak už 42 domácností mohlo Vianočné sviatky prežívať bez starostí v teple. Treba pochváliť aj pracovníkov Plynstavu Turčianske Teplice, ktorí pracovali rýchlo a zodpovedne. Koncom roka začali problémy s detským zdravotným strediskom, ktoré nemohlo ďalej zostať v priestoroch Zváračskej školy Príbovce, a tak aj detská lekárka bude do konca roku 2000 ordinovať v našej budove, kde sa museli urobiť drobné stavebné úpravy za 30 000 Sk. Ešte počas roka na budove zdravotného strediska boli vymenené vchodové dvere a na zlepšenie účinnosti vykurovania boli namontované elektrické konvektory, tieto úpravy boli za cca 70 000 Sk. V tomto roku 1998 začala v obci aj individuálna bytová výstavba, keď stavebné povolenie dostali Július a Alexander Velitš, Peter Vakula, Ing. Miroslav Kalinka, súhlas na rekonštrukciu starších domov dostali Patrik Antal, Ing. Ivan Dolinský a Ing. Jozef Krško.
KULTÚRA A RÔZNE AKCIE (1968-1998)
V obci sa nachádza kultúrny dom, ktorý má plochu 140 m2 a 160 miest na sedenie. Využíva sa hlavne na zábavy a diskotéky, ale nakoľko sú problémy s jeho vykurovaním a sú aj sťažnosti občanov na nevhodné a hlučné správanie sa návštevníkov, takéto akcie sa obmedzujú.
Miestnu knižnicu navštevujú hlavne deti, vedie ju Nadežda Franeková, je otvorená jeden deň v týždni. K 31.12.1999 mala knižnica evidovaných 1529 knižných jednotiek.
Z tradícií, ktoré sa dodržiavajú je to sprievod masiek obcou na zakončenie fašiangov, ktorý organizujú členovia požiarneho zboru. Mládež dodržiava “stavanie mája”, ale je to už len jeden spoločný pre všetky dievčatá obce. Každoročne býva organizované aj stretnutie dôchodcov obce spojené s posedením a občerstvením, niekedy aj s kultúrnym programom. Pre deti sa zvykne poriadať mikulášska besiedka na organizácii ktorej sa podieľa aj mládež obce.
V roku 1995 navštívili našu obec ochotníci z Blatnice, ktorí sa predstavili hrou Škriatok. Náklady na predstavenie znášal obecný úrad, vstupné sa nevyberalo. V lete bol zorganizovaný výlet dôchodcov do Antola a Banskej Štiavnice, ktorého sa zúčastnilo 26 občanov spolu so starostkou. Naši požiarnici spolu so starostkou boli pozvaní na oslavy storočnice vzniku Dobrovoľného požiarneho zboru v Ďanovej. Pri nabíjaní klinca s menom darcu do držiaka zástavy ďanovských požiarnikov im prispeli finančnou čiastkou 1.000,- Sk. Pre Telovýchovnú jednotu Dynamo Príbovce, kde ako aktívni hráči hrajú aj naši mladí ,obec zakúpila kopačky a dresy pre jedno mužstvo v celkovej hodnote 10.000,- Sk.
Dňa 23.6.1996 sa konal v Blatnici Turčiansky jarmok, kde sa so svojími výrobkami predstavili aj naši občania : Ján Toporcer ml. a Jozef Plica s výrobkami z dreva, Emília Černáková – výšivky a domáce koberce a Emília Nemčeková – ľanové uteráky.
Dňa 13.2.1997 zorganizovalo Turčianske osvetové stredisko Martin, Združenie miest a obcí Turca v spolupráci so starostkou obce na farme Velitšovcov v Lehotke celoslovenské stretnutie – metodický deň k uvítaniu detí do života, ktorého sa zúčastnili aj členovia Slovenskej ústrednej rady Združenia zborov pre občianske záležitosti.
V júli 1998 bol usporiadaný Disco-maratón v Športovej hale na Podháji, ktorého sa z našej obce zúčastnili : Miroslava Rajnohová s Petrom Matúšom, Miroslav Franek s Andreou Černákovou, Milan Garlík s Katarínou Garlíkovou. Mirka s Petrom priniesli “zlatú” a postúpili do celoslovenského finále do Senca, kde zo 40 súťažiacich párov obsadili 12 miesto.
Po prvý raz dňa 24.12.1998 slúžil mgr. Rastislav Mišura, farár starokatolíckej cirkvi, svätú omšu v dome smútku pri príležitosti vianočných sviatkov. V prípade záujmu spoluobčanov chceme v tomto pokračovať, aj za účasti duchovných ostatných cirkví.
MIMORIADNE UDALOSTI (1968-1998)
Dňa 18.3.1969 pri návrate zo školy v Beniciach prváčka 6-ročná Olinka Gomolová skĺzla z lavičky do potoka Valčianka, ešte poriadne studeného, nad vodou ju držala len aktovka a vetrovka. Deti kričali o pomoc, čo počul zástupca riaditeľa školy Šimon Vladár, ktorý skočil za ňou do prúdu, čím jej zachránil život.
O tom, že budova školy nie je postavená na najvhodnejšom mieste svedčia aj dve tragické udalosti, účastníkmi ktorých boli školáci z našej obce. Prvá sa stala 19.2.1978, kedy sa 7-ročná prváčka Renatka Kľuchová vracala zo školy a na prechode cez hlavnú cestu pri Turci ju zachytilo osobné auto tak nešťastne, že ťažkým zraneniam podľahla na mieste nehody. Druhá tragická udalosť sa stala na tom istom mieste 14.11.1984, kedy tiež 7-ročná druháčka Lucka Máliková vracala sa zo školy a na prechode ju zachytilo nákladné auto, ktoré ju odhodilo do zábradlia, pričom utrpela ťažký úraz hlavy, bola prevezená do nemocnice, kde však napriek úsiliu lekárov svojim ťažkým zraneniam podľahla.
V auguste 1995 podstúpila naša spoluobčianka Anna Žiarová zložitú operáciu – transplantáciu obličky v nemocnici v Banskej Bystrici, kde bola stou (100) pacientkou, operácia sa vydarila a oblička jej dobre slúžila.
1.8.1997 došlo na farme Velitšovcov k vážnemu úmyselnému zraneniu 16 ks dojníc, ktoré spôsobil 62-ročný dôchodca – brigádnik, ktorý už bol 6-krát súdne trestaný, väčšinou za činy násilnej povahy. Dôvod jeho konania sa nikdy nezistil.
ZAUJÍMAVOSTI (1968-1998)
V Turci je evidovaných 16 starých stromov – 15 líp a jeden brest a práve tento sa nachádzal nad našou obcou na Borgu (tam, kde je teraz novostavba Ing. Kalinku). Brest mal výnimočné rozmery, vo výške 4 m nad zemou bol rozvetvený, časť bola poškodená bleskom a vyschnutá. Jeho výška bola 23 metrov a v prsnej výške mal obvod 690 cm. Brest na jar roku 1997 začal horieť, pravdepodobne od elektrického vedenia a musel byť spílený. Vo vnútri bol úplne dutý. Do tohto dutého pňa bola nasypaná zemina a zasadená lipa, ktorá sa ujala a rástla. V roku 1998 bola odstránená z dôvodu bytovej výstavby. Ďalšie významné stromy, kde je možné určiť vek, sú 4 lipy na železničnej stanici, ktoré mali v roku 1973 sto rokov a mali v prsnej výške obvod do 310 cm. Zaujímavým stromom v parku je aj vzácny platan, ktorý sa na Slovensku nachádza údajne už len v Arborete Mlyňany.
POČASIE (1968-1998)
Z rôznych písomných prameňov sa podarilo zistiť aj niekoľko údajov o extrémoch počasia :
v decembri1971 a v januári 1972 bolo nezvyčajne priaznivé počasie, ktoré umožňovalo orať polia,
v októbri 1974 vytrvalé dažde spôsobili záplavy, Turiec v Martine dosiahol výšku 320 cm, medzi najpostihnutejšie obce patrila aj dolná časť Rakova,
dňa 12.1.1987 fúkal silný vietor a cez noc napadlo také množstvo snehu, že niektoré obce boli odrezané od sveta a keďže stále fúkalo a snežilo nedali sa cesty udržať zjazdné. V tomto roku bola veľmi neskorá jar, v marci boli ešte mrazy -15°C, jarné práce sa začali až v polovici apríla,
v roku 1988 bol január veľmi teplý, až +14°C, samozrejme bez snehu, ktorý napadol až v polovici marca, apríl začal teplým počasím, v druhej polovici mesiaca ešte napadol sneh, ale tento sa už dlho neudržal, leto bolo teplé, ale s jeseňou opäť prišlo daždivé počasie,
v apríli 1994 ako aj vo februári 1995 Turiec opäť vystúpil z brehov a spôsobil záplavy a škody na majetku občanov. V júli 1995 bola nad Folkušovou prietrž mračiena jej dôsledkom bol náhly príval vody v Blatnickom potoku. V auguste 1995 bola krátka 10 minútová búrka, ale guľový blesk zasiahol strechu rodinného domu Vladárových tak, že krytina bola až na štátnej ceste smerom na železničnú stanicu a príval vody cez strechu spôsobil veľké škody na bytovom zariadení.
VOĽBY PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY (1999)
Prvého kola volieb sa zúčastnilo 181 voličov z 220 oprávnených. Hlasy voliči rozdelili nasledovne :
Vladimír Mečiar - 78,
Rudolf Šuster - 63.
Ďalej hlasy získali kandidáti : Magda Vašáryová, Ivan Mjartan, Ján Slota, Juraj Švec, Boris Zala a Juraj Lazarčík.
V druhom kole sa zúčastnilo 171 voličov z 225 oprávnených. Výsledky :
Vladimír Mečiar - 92,
Rudolf Šuster - 77.
755 VÝROČIE PRVEJ PÍSOMNEJ ZMIENKY O RAKOVE (1999)
Pri príležitosti 755 výročia prvej písomnej zmienky o obci bolo zorganizované spoločné stretnutie občanov, za účasti starostov susedných obcí a prednostu okresného úradu Martin RNDr. Jozefa Országha, ktorý mal aj príhovor k občanom.
Zástupcovia Heraldickej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonali slávnostný akt odovzdania erbovej listiny starostke obce. Pri tejto príležitosti boli zhotovené šálky s obecným erbom, ktoré boli rozdané občanom. S programom vystúpili deti z obce a Turčianski "svätí" Martinčania.
Súčasťou osláv bola aj výstavka ručných prác miestnych žien, kde bolo vystavených spolu 160 kusov rôznych prác.
KULTÚRNE AKCIE A PODUJATIA (2000-2005)
Rok 2000
Domáci hasiči aj v tomto roku dodržali tradíciu fašiangovania po obci a spoločné posedenie pri praženici spolu s občanmi.
Dňa 6. mája sa konali oslavy Dňa matiek, kde sa s programom Od jari do leta predstavilo 18 detí z obce. Vo svojom vydarenom vystúpení predstavili vítanie jari, vynášanie Moreny, a zvyky Veľkej noci, Program bol doplnený o tance, piesne a básne v ich podaní.
Okrem našej obce deti s programom vystupovali 22. januára vo Folkušovej, 12.mája a 26. októbra pre dôchodcov v Martine, kde mali veľký úspech.
V novembri vystúpilo 10 detí z obce na podujatí Krajina nádeje, ktoré sa konalo v sále Matice slovenskej v Martine. Bolo to stretnutie zástupcov postihnutých detí z celého Slovenska. Naše deti vystupovali ako jediný zástupca z nášho okresu.
Dňa 2. júna bolo poslancami obecného zastupiteľstva zorganizované športové popoludnie pre deti. Boli to rôzne zábavné športové súťaže, ako aj kreslenie na asfalt. Na stretnutí sa zišlo 25 detí, ktoré boli odmenené diplomom a malou maškrtou.
Rok 2001
V tomto roku bola na Slovesku zorganizované akcia Nádej pre človeka, a ako symbol tejto nádeje bola v každej obci vysadená lipa. Aj u nás bola zasadená 5. mája v záhrade niekdajšieho Hostinca na kaluži pri železničnej stanici.
Deti z obce vystúpili 19. mája na oslavách Dňa matiek pre dôchodcov v Martine. Ako informoval denník Nový život Turca, vystúpenie detí bolo zlatým klincom podujatia.
ROK 2002
Dňa 16. marca nás navštívili ochotníci z Blatnice, ktorí sa predstavili divadelnou hrou Kubo. Táto hra divákov zaujala a potleskom ocenili výkony účinkujúcich.
Miestni hasiči aj tento rok zorganizovali pochod masiek obcou, usporiadali aj tanečnú zábavu so živou hudbou, o ktorú mali záujem nielen miestni občania. Podávala sa aj tradičná praženica s klobásou.
V Príbovciach sa konal futbalový turnaj o pohár starostov obcí, ktorého sa zúčastnili aj naši futbalisti a obsadili druhé miesto.
Rok 2003
Obec Rakovo, Príbovce, Benice, Ležiachov opäť zorganizovali futbalový turnaj obcí o pohár starostov, ktorý sa konal na ihrisku v Beniciach. Naši futbalisti skončili na treťom mieste.
Z iniciatívy čestnej občanky obce Mileny Rakovskej sa dňa 17. júla uskutočnilo stretnutie dôchodcov obce, ktoré sa tešilo veľkému záujmu. Na tomto stretnutí hovorila o svojej rodine a zámeroch na najbližšie obdobie.
Vyslovila nádej, že sa im podarí získať kúriu Beniczkých , nevylučujú ani kúpu, ktorú chcú opraviť tak, aby bola použiteľná aj na akcie obce aj pre vlastnú potrebu.
Dňa 14. decembra sa uskutočnilo vystúpenie divadelného súboru Pišinger z Bystričky pri Martine, ktorý sa v našom kultúrnom dome predstavil s komédiou Mira Gavranu - Hľadá sa nový manžel. Bola to veľmi dobrá hra a obecenstvom často prerušovaná potleskom. Divadelný súbor Pišinger získal s týmto predstavením 1. miesto na celoslovenskej prehliadke divadelných amatérskych súborov.
Rok 2004
31. júla sa uskutočnil už tradičný futbalový turnaj 4 obcí. Naši hráči však tentoraz získali trofej za prvé miesto.
4. decembra nás navštívil divadelný súbor D-Efekt z Dubového, ktorý sa predstavil antickou aristofanovou hrou Lysistrata. Dej tejto hry sa odohráva v staroveku, a aj keď bola veľmi dobre prevedená, najmä starších divákov veľmi nezaujala.
24. decembra vystúpili v miestnom rozhlase deti s vianočným programom. V programe účinkovalo 6 detí z obce.
Deti vo veku 3-10 rokov začali s nácvikom discotancov, schádza sa priemerne 6 detí.
Rok 2005
Obecné zastupiteľstvo poriadalo pri príležitosti MDD zábavné podujatie pod názvom Z rozprávky do rozprávky. Škoda, že v dôsledku nepriaznivého počasia sa nemohlo konať v parku, ale deti sa dobre zabavili aj v kultúrnom dome. Taktiež bolo pre nich usporiadané mikulášske popoludnie.
Na rybárskej bašte Rakovo sa 24 júna konalo veľké finále ukončenia školského roka s Novým Životom Turca a inými sponzormi. O tejto akcii vyšiel aj článok, podľa ktorého patrí Rybárska bašta k najvyhľadávanejším motelom v Turci.
Našu obec navštívil 13 novembra divadelný súbor Pišinger z Bystričky, so svojou tragikomédiou Mama umrela dvakrát. U divákov mladšej generácie mala úspech, starší veľmi nadšení neboli.
ÚDAJE O OBCI A OBYVATEĽSTVE (2003)
| Obyvateľstvo podľa | muži | ženy | spolu |
| - priemerného veku | 38,4 | 42,3 | 40,3 |
| - vzdelania | základné | 23 | 34 | 57 |
| učňovské bez maturity | 64 | 33 | 97 |
| stredné odborné bez maturity | 0 | 3 | 3 |
| úplné stredné učňovské s maturitou | 6 | 7 | 13 |
| úplné stredné odborné s maturitou | 23 | 29 | 52 |
| úplné stredné všeobecné | 4 | 4 | 8 |
| vysokoškolské | 8 | 8 | 16 |
| vysokoškolské - podľa zamerania | |
| univerzitné | 3 | 6 | 9 |
| technické | 3 | 1 | 4 |
| ekonomické | 2 | -- | 2 |
| poľnohospodárske | -- | 1 | 1 |
| bez udania vzdelania | 1 | -- | 1 |
| deti do 16 rokov | 17 | 23 | 40 |
| spolu | 146 | 141 | 287 |
| - národnosti | slovenská | 144 | 140 | 284 |
| maďarská | -- | 1 | 1 |
| iná | 2 | -- | 2 |
| - vyznania | rímsko-katolícka cirkev | 52 | 71 | 123 |
| grécko-katolícka | -- | 1 | 1 |
| evanjelická augsburského vyznania | 59 | 47 | 106 |
| bez vyznania | 27 | 19 | 46 |
| nezistené | 8 | 3 | 11 |
| - ekonomickej aktivity | ekonomicky aktívne | 90 | 66 | 156 |
| na materskej dovolenke | -- | 4 | 4 |
| pracujúci dôchodcovia | 4 | 9 | 13 |
| nezamestnaní | 23 | 7 | 30 |
| nepracujúci dôchodcovia | 26 | 45 | 71 |
| deti a žiaci zákl. školy | 18 | 23 | 41 |
| študenti | 7 | 3 | 10 |
| ostatní nezávislí | 5 | 4 | 9 |
| - zamestnania | štátny podnik | 24 | 31 | 55 |
| súkromný podnik | 34 | 21 | 55 |
| poľnohospodárske družstvo | 7 | 3 | 10 |
| iný zamestnávateľ | 0 | 1 | 1 |
| podnikatelia - bez zamestnancov | 7 | 1 | 8 |
| podnikatelia - so zamestnancami | 7 | 1 | 8 |
| ostatní | 11 | 8 | 19 |
| spolu | 90 | 66 | 156 |
| Domy a byty |
| byty spolu | 112 |
| trvale obývané | 87 |
SPOLKY A ORGANIZÁCIE (2000-2005)
Rok 2000
Slovenský červený kríž a Jednota dôchodcov pracujú spoločne, keďže tí istí občania sú členmi oboch organizácií. Keďže sa jedná väčšinou o starších občanov, zameriavajú svoju činnosť na spoločné posedenia, zdravotné prednášky a ponukové akcie.

Najväčšia organizácia - Dobrovolný požiarny zbor mé 35 členov, v zložení výboru nedošlo oproti minulému roku k žiadnej zmene. Pred začiatkom vykurovacieho obdobia zamerali svoju pozornosť na preventívne prehliadky v rodinných domoch a vykonali miestne taktické cvičenie na objekt píly.
Požiarnici sa zúčastnili súťaže pripravenosti požiarnych družstiev, kde na obvodnom kole sa umiestnili na 6. mieste, v okrskovej súťaži na 2. mieste a v okresnej na 12. mieste zo 42 zúčastnených. V súťaži o putovný pohár Okresného úradu Martin boli na 3. mieste, v súťaži o putovný pohár starostu obce Mošovce boli na 6 mieste a v športovej súťaži v Kláštore pod Znievom obsadili 5. miesto.
Jednota- spotrebné družstvo má 41 členov, jeho výbor je v zložení: Anna Toporcerová - predsedníčka a Anna Plicová - pokladník.
Rok 2001
Miestni požiarnici sú asi jedinou organizáciou, ktorá aktívne pracuje. Má 35 členov, z toho je 5 žien. Pri požiari v obci zasahovať nemuseli a tak kladne možno hodnotiť hlavne ich účasť na športových súťažiach, kde sa v rámci okresu umiestnili na 9. mieste a v pohárových súťažiach dvakrát na 4. mieste a raz na 6. mieste. Organizáciu aj nadaľej vedie nezmenený výbor.
Nepravidelne sa stretávajú členovia Jednoty dôchodcov a Slovenského červeného kríža na spoločných posedeniach, najviac 47 sa ich zišlo na stretnutí v decembri, na ktorom vystúpili dôchodcovia z Valče, v programe zahrali, zaspievali aj zarecitovali. Bola to zároveň aj "kolaudácia" kúrenia kultúrneho domu, kde sa konečne dalo sedieť v sále aj bez kabátov.
Rok 2002
Miestna Jednota dôchodcov spolu s Červeným krížom slušne rozvíja svoju činnosť. Vo februári mali fašiangové posedenie aj pre nečlenov. Na tomto stretnutí sa prvý raz zúčastnila Milena von Rakovský, porozprávala sa s najstaršími občanmi, ktorí si ešte pamätajú rodinu Rakovských. Počas mesiaca úcty k starším v spolupráci s obecným úradom zorganizovali stretnutie, ktorého sa zúčastnilo 48 občanov. Na občerstvenie a malé pozornosti sponzorsky prispeli aj miestne firmy. Dôchodcovia sa stretávajú podľa potreby, pohovoria si o sovjich problémoch,zaspomínajú a nezabudnú navštíviť aj svojich starých alebo bezvládnych spoluobčanov.
Miesto dobrovoľného požiarneho zboru máme od tohto roku dobrovoľný hasičský zbor, ktorý má 32 členov. Zloženie výboru sa nezmenilo ani po výročnej schôdzi (predseda Jozef šeliga, tajomík Ján Toporcer, a veliteľ Jozef Gomola). Vo svojej činnosti sa zamerali na preventívne prehliadky rodinných domov pred vykurovacím obdobím, zúčastnili sa okrskového taktického cvičenia - lokalizácia požiaru v základnej škole Benice, v miestnom taktickom cvičení si precvičili zásah na prevádzku drevovýroby Jasoma. Zúčastnili sa aj viacerých športových súťaží. Na okresnom kole previerky pripravenosti sa umiestnili na 10 mieste, zúčastnili sa aj troch pohárových súťaží: v Ďanovej sa umiestnili na 1. mieste, v Príbovciach na 5. a v Kláštore pod Znievom na 6. mieste.
Rok 2003
Dobrovoľný hasičský zbor má 30 členov, v zložení jeho výboru nedošlo k žiadnej zmene. V preventívnej výchovnej činnosti sa zamerali na prevenciu počas vykurovacieho obdobia a ochranu úrody pred požiarmi, načo využili propagačné tabule ako aj reláciu v miestnom rozhlase. V rámci operatívno- technickej činnosti sa zúčastnili nasledovných súťaží: o putovný pohár starostu obce Príbovce(5.miesto), Ďanová(2.miesto), Valča(2.miesto). Nezúčastnili sa však previerky pripravenosti poriadanej Okresným výborom dobrovoľnej požiarnej ochrany Martin z dôvodu nekompletnosti družstva (pracovné povinnosti členov) a neskorého oznámenenia termínu súťaže.
Jednota dôchodcov má 45 členov, aj po voľbách ostal výbor v nezmenenom zložení. Členovia sa aj naďalej stretávajú podľa potreby a záujmu - fašiangy, Deň matiek, akcia dôchodcovia deťom pri príležitosti MDD. Ďalej akcia sami sebe, kde išlo o stretnutie v rámci mesiaca úcty k starším, vianočné posedenie. Niektoré akcie organizujú v spolupráci s obecným úradom, ktorý na ne aj finančne prispieva. So svojím programom pozdravili dôchodcov aj deti z Materskej škôlky Príbovce.
Rok 2004
V obci aj naďalej aktívne pracujú len dve organizácie a to Dobrovoľný hasičský zbor a Jednota dôchodcov. Miestna organizácia červeného kríža tento rok zanikla, bez toho aby sa počas jej krátkej existencie uskutočnila aspoň jediná akcia, ktorú by samostatne zorganizovali.
Dobrovoľný hasičský zbor je najdlhšie pôsobiaca organizácia v obci, keď v tomto roku oslávila 80. výročie svojho založenia. V súčastnosti majú 29 členov, na výročnej schôdzi došlo k zmene vo funkcii hospodára, kde miesto Mariána Gregora bol zvolený Miroslav Toporcer. Počas roka sa zamerali na preventívne prehliadky v obytných budovách a jednej prevádzke. Zúčastnili sa okresného kola previerky pripravenosti, kde sa umiestnili na 18. mieste zo 42 zúčastnených. Taktiež sa zúčastnili súťaže o pohár starostu obce Rakovo(2.miesto) a Valča(2.miesto). Vo Valči mali smolu, aj keď mali najlepšie časy v oboch kolách pre skrížené hadice im rozhodcovia výkon neuznali a posunuli ich na 2.miesto.
Jednota dôchodcov združuje 44 členov. Pri príležitosti Dňa matiek a mesiaca úcty k starším ich chodia potešiť svojím programom deti z Materskej škôlky Príbovce.
Rok 2005
Aktívne pracuje Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý ma 31 členov. Súťaž o pohár primátora Liptovský Mikuláš bola prvá veľká súťaž, kde aj so starým technickým vybavením obsadili 32. miesto. Celkovo sa súťaže zúčastnilo asi 150 družstiev. Konal sa aj 2. ročník o pohár starostu obce Rakovo,kde boli dve naše družstvá - starí a mladí. Mladí obsadili 3. a starí 5. miesto. Po skončení súťaže bola tanečná zábava s dobrým guľášom.