Prechod frontu

Jar roku 1945 očakávali obyvatelia Rakova s dosiaľ nepoznanou túžbou. Lavína vojny sa rútila nezadržatelne z východu na západ. Obyvatelia pozorne sledovali vývoj na frontoch a postup armád. Koncom marca 1945 sa oslobodzovacie armády priblížili z dvoch smerov k Turcu. Z juhu od Kremnice, útočili sovietske a rumunské jednotky 2. ukrajinského frontu vedené maršálom Malinovským. Tieto jednotky prenikli do 7. apríla po Čepčín, Kaľamenovú a Slovenské Pravno. Nepriateľ sa tu húževnato bránil a len 10. apríla 1945 sa podarilo sovietskym a rumunskym jednotkám zmocniť sa Slovenského Pravna a preniknúť na čiaru Slovany – Necpaly.
No až 11. apríla ráno boli prinútené posledné jednotky Nemcov opustiť Rakovo. Nemci sa museli zo stredného Turca rýchlo stiahnuť, nakoľko 4. čs brigáda namáhavým prechodom cez masív Veľkej Fatry dostala sa ku Sklabinskému Podzámku, Štiavničke a Sklabini a 11. apríla ich oslobodila. Toto zmiatlo velenie nemeckých vojsk a prinútilo ho, aby vydalo rozkaz na ústup. 11. apríla boli donútení Nemci stiahnuť sa z celého Turca.
Do Rakova prišli jednotky sovietskych a rumunskych vojakov, ktoré postupovali pravou stranou rieky Turiec. Ráno okolo 9. hodine prišla asi 8-10 členná hliadka na koňoch do Valentovej, kde ju krásnou ruštinou privítal starý šafránik, otec profesora Hyčku. Táto hliadka prišla okolo 11. hodiny do Rakova. Pred večerom potom prišla z Valentovej do Rakova jednotka rumunskych vojakov. S nimi prišiel aj rakovský občan – Rudolf Bernát, ktorého potom neskoršie občania zvolili za predsedu prvého národného výboru.
Pri prechode frontu cez našu obec neboli žiadne straty na životoch ani z radov oslobodzovacej armády ani z radov civilného obyvateľstva. U obvodného lekára v Príbovciach zomreli štyria ranení vojaci rumunskej armády, ktorí však boli ranení v predchádzajúcich bojoch.

FacebookFacebook