Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Symboly obce

Najstaršia písomná zmienka o Rakove pochádza z r. 1244 - 1245 keď uhorský kráľ Belo IV. daroval obec kaplánovi Martinovi a jeho bratovi Ladislavovi. Od názvu obce si rod zobral svoj prídomok z Rakova, alebo Rakovský. Istý Juraj Rakovský v druhej polovici 15. storočia nemal mužských potomkov a jeho dcéra sa vydala za turčianskeho podžupana Mateja Jesenského z Dolného Jasena. ten, hoci vlastník majetkov v Rakove, ešte používal prídomok Jesenský, no jeho syn Šimon už začal používať prídomok Rakovský. V polovici 16. storočia získali Rakovskovci aj ďalšiu turčiansku obec Kaľamenovú a používali dvojitý prídomok z Rakova a Kaľamenovej.

Pôvodným erbom rodu bol rak, najstarším známym dokladom je pečať Juraja Rakovského z roku 1553. Známejší je však o niečo mladší doplnený erb, udelený Ferdinandom I. 16. augusta 1561.
Erb je delený, v hornom červenom poli je zo zlatej koruny vyrastajúci strieborný rytier, sprevádzaný nebeskými telesami, v dolnom striebornom poli je červený rak.

Súčasťou Rakova je i niekdajšia samostatná obec Lehôtka, zvaná tiež Malé Rakovo. Ako najstarší vlastník sa spomína roku 1244 istý Černík. Podľa niektorých názorov dostali neskorší zemania z Lehôtky - Lehotskovci obec za obranu Znievskeho hradu., podľa iných obec v roku 1286 kúpili. V roku 1391 sa spomínajú ako vlastníci - predchodcovia Lehotskovcov, syn Pavla literáta Vavrinec a jeho príbuzný kňaz Jakub.

Erby Rakovskovcov a Lehotskovcov majú spoločný motív, ktorým je vodorovne situovaný rak v dolnej polovici erbu. Kým však rak v erbe Rakovských bol pôvodným znamením, rak v erbe Lehotskovcov doplnil staršie znamenie rodu, ktorým bol žeriav. Stalo sa tak zrejme už v 16. storočí.
Žeriav sa v heraldike vždy zobrazoval ako drží guľu, či kameň. Má to svoj pôvod v stredovekej legende, podľa ktorej žeriav, aby nezaspal, chytil kameň a sústredil sa na to aby ho nepustil. Preto sa stal symbolom strážcov.

Ako vidno, oba rody používali vo svojom erbe motív raka, ktorým upozorňovali na svoj prídomok - z Rakova. V jednom i druhom prípade, obzvlášť však v prípade erbu rodu Rakovskovcov ide o typicky hovoriaci erb, teda erb, ktorý svojím motívom vyjadruje názov obce. Takéto erby, ktoré svojím námetom priamo "hovoria" - upozorňujú na názov mesta, či obce patria v heraldickej hierarchii medzi najcennejšie.

erb_animErb obce Rakovo má túto podobu: v striebornom štíte pod tromi červenými ružami červený rak V zmysle heraldickej konvencie bude možné striebornú podľa potreby zamieňať aj bielou, zlatú so žltou, pričom sa však tieto farby budú vždy popisovať ako strieborná a zlatá. Pri čierno-bielom vyjadrení sa zlatá zastupuje jemným bodkovaním, strieborná ostáva voľná a červená sa vyjadrí zvislým šrafovaním.

zastava_animVlajka obce Rakovo pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej (1/6), žltej (1/6), červenej (2/6), bielej (1/6), a červenej (1/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky.

 

pecatobcePečať obce Rakovo je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC RAKOVO. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.